sobota, 29. augusta 2015

WELEDA COSMETICS REVIEW


Tento kozmetický článoček píšem v piatok večer.. až v noci. Keď sa sestra vychystala na párty a mne sa už akosi nikam nechcelo. Asi starnem. Ale aj tieto piatky sú fajn. A dnes nazrieme do goodie bagu, ktorý som dostala na Weleda blogerskom meetingu.

Zrejme by som sa nemohla vyhlásiť za beauty blogerku, keďže moja rutina je #nomakeup. No snažím sa pleť zaťažovať čo najmenej a preto sa na bežné dni nelíčim. Verím svojej vysnívanej predstave, že sa mi správnou starostlivosťou a hýčkaním pleť raz odvďačí. No aby som sa nezamotala, hneď na začiatok musím spomenúť, že ešte pred mojím prírodným stretnutím s Weledou som nakukla do zákutí tejto kozmetiky. Konkrétne ide o prírodné mydlá na pleť o ktorých však článok zatiaľ chystám, takže už pšt! Mám pocit, že pleť si po tých všetkých kozmetických prípravkoch musí na prírodné veci zvyknúť. Môže sa zhoršiť, no časom to bude len lepšie a preto v týchto končinách prírody musíte byť trpezlivé. No už poďme rovno na schopnosti, ktoré som mala možnosť okúsiť.


Niektoré vzorky už padli za vlasť, niektoré ešte nie. Z niektorých som bola úplne nadšená, z niektorých priemerne. No úprimne, nesklamalo ma nič. Weleda má svieže vône, trošku líšiace sa od tradičných kozmetických. Pre mňa to bola príjemná zmena. Granátové jablko vonia úplne najlepšie! A na mandľu som si musela zvykať. Najviac však moje čuchové bunky nabudili čiastiace mlieka v modrom s krásnou sviežou citrusovou vôňou. Tá Welede maximálne vyšla.


Mini sprcháčiky. V hlavných úlohách zľava mandľa, pupalka a rakytník. Mandľa, ako som spomínala, má zvláštnu vôňu, ktorá mi na prvé pričuchnutie vôbec nevoňala. No ten pocit na pokožke! Na stretnutí nám povedali, že sa budeme cítiť ako v hodvábe. A neklamali. Vznášala som sa ako Kleopatra práve vynorená z mlieka. Zvláštne prirovnanie, ale áno. Aj keď mi mandľa veľmi nevoňala za tú hebkosť jej to odpustím. Pupalka má takú sviežu nevtieravú vôňu a pokožku revitalizuje. Je z kozmetickej rady 50+, takže túto časť vzoriek som spolu s granátovým jablkom pre pleť 40+ posunula mamine, nech si vyskúša. No a rakytník som využila na sprchu po cvičení. Nabudí vás a úžasne osvieži. Sprcháče majú skôr krémovú konzistenciu, je to ako keby ste si na seba zároveň dali telové mlieko. Aj pokožka je po vysušení jemnejšia. Čo mne dosť vyhovuje keďže som často lenivá na telové mlieko alebo jednoducho zase nestíham.


Ibiš a nechtík. Tieto krémiky sú určené pre jemnú detskú pokožku. No vyhovujú aj pleti, ktorá má napríklad problém s vyrážkami. Ja osobne som tieto vzorky používala na akné, ktoré ako keby ich chcelo vyskúšať pretože sa akurát neustále otŕčalo v celej svojej kráse. Nechtíkový krém má krásnu jemnú vôňu. Pekne sa vpije do pleti a mal by pomôcť aj na spomínané vyrážky. Mne však oveľa viac pomohol fialový krémik určený pre citlivú a atopickú pokožku. Tú síce nemám, no využila som ho lokálne v hrubšej vrstve na väčšie vyrážky. Cez deň nič moc, no pokiaľ bol na pleti cez noc, do rána bola vyrážka takmer zahojená. Obsahuje ibiš lekársky a fialku trojfarebnú a takisto zmierňuje svrbenie ak máte naozaj nepríjemné akné na pleti. Mne pekne pomáha a som s ním spokojná.


Granátové jablko. Tá najkrajšia a najlepšia vôňa. Do granátového jablka som sa úplne zabuchla ako pobláznená tínedžerka. Je určený pre pleť 40+, liftingové sérum bol opäť darček pre maminu, krémik som si párkrát vyskúšala. Na pleti vytvorí trochu matný efekt, je jemný, dobre sa rozotiera a opäť sa príjemne vpije do pleti. No čo ma úplne najviac očarilo a dostalo je krém na ruky z granátového jablka. Vôbec nie je mastný a do pokožky rúk sa po rozotretí automaticky vpije, takže môžete v pohode chytať všetko okolo seba. Mávam dosť suché ruky, viac v zime, no vezie sa to so mnou celoročne. Tento krém mi ich zjemnil behom niekoľkých dní. A nosím ho so sebou všade.


Čistiace mlieka. Zase budem ospevovať. Už to pomaly vyzerá ako zaplatená reklama, no táto kozmetika stojí za to, aj keď nepatrí práve medzi tie najlacnejšie. Mala som možnosť vyskúšať jemné čistiace mlieko a čistiace mlieko 2v1. Obidve sú krásne voňavé, osviežujúce. Pleť bola po nich hebká na dotyk, vôbec mi ju nevysušovali, naopak ju zjemnili a viditeľne osviežili. Mlieko 2v1 som si nakvapkala na vatový tampónik a pretrela si ním pleť, následne umyla vodou. Druhým čistiacim mliekom som si jednoducho umyla pleť. Mali by čistiť, zároveň pri dlhšom používaní aj sťahovať póry. Pri prvom použití mi trošku vadili hlavne na oči. Tým som sa, samozrejme, vyhla, no mám ich dosť citlivé a automaticky som cítila prítomnosť alkoholu. Pleti však viditeľne neublížil a pri ďalších používaniach to zmizlo. Nechápem, ale naozaj zmizlo. Zostala len svieža citrusová vôňa. A že sa mi naozaj zapáčili, najmä čistiace mlieko 2v1, ktoré nám bolo na stretnutí aj odporúčané, o tom svedčí aj moje behanie po DM drogériách. Moju návštevu privítali už tri rôzne a nikde toto mlieko nemajú. Sad story. Možno ešte nájdem alebo niekde vo vodách internetových objednám.


Mandľa. Ako som písala, veľmi mi nevoňala. No už si na ňu pomaly zvykám. Krém je pre citlivú suchú pokožku, čo opäť nemám, možno na niektorých miesta v zime a na jeseň. No veľmi dobre hydratuje, zjemňuje pleť a používam ho na noc. Ráno sa zobudím ako vyspatá do ružova. Pleť je hebko hebká, ako sme zvykli hovorievať za gympláckych čias.


Ruža. Krásne vonia, no veľmi mi nesadla. Určená pre pleť 30+, je mastnejšia a trošku sa ťažšie rozotiera. Dobre hydratuje no moju mastnejšiu pleť zanecháva dosť lesklú. Skúšala som krém na deň aj na noc, viac možno vyhovoval na noc, no nedosiahol až taký pekný efekt pleti ako vyššie spomínaná mandľa. Možno sa k nemu vrátim neskôr s prvými vráskami.


Sprchovacie emulzie. Weleda v kúpeľni - skvelá vôňa v kúpeľni. Granátové jablko, zase sa budem opakovať, krásne vonia a levanduľa má takisto príjemnú vôňu. Navodzuje istý pocit relaxu, pokožku prevonia a zjemní ju. Veľmi som si ju obľúbila a nemusím po nej použiť ani telové mlieko, pretože pokožka je už po umytí jemná. Sprcháče obsahujú oleje a granátové jablko by malo dokonca zabraňovať vysychaniu pokožky, čo mne opäť veľmi vyhovuje pretože som ju mala suchšiu najmä kvôli používaniu rôznych sprchových gélov.


A goodie bag sa pomaly míňa. Mám ešte v zálohe šampón, ktorému sa budem venovať osobitne v inom článku, pretože si to zaslúži a prihodím aj niečo o svojich vlasoch. Celkovo Weledu hodnotím po doterajšom skúšaní za dosť kvalitnú. Som veľmi rada, že som mala možnosť spoznať ju viac. Mrzí ma len to, že v DM drogériách majú dosť chudobný výber. Aspoň v tých, čo som navštívila. Preto sa skúste obzrieť skôr po lekárňach alebo po webe, alebo vystriehnite niečo práve v DM. Ako som už písala treba si trošku priplatiť. Ceny sa pohybujú väčšinou okolo 12 eur a vyššie, no môžete natrafiť aj na akcie a zľavy, čo je super. Myslím však, že keď chcete pleti pomôcť musíte do nej trochu investovať. Ona vám to časom vráti, aj keby to malo byť o desať rokov, no starostlivosť o vaše vlastné ja sa oplatí vždy.

streda, 26. augusta 2015

ZAKOPANE DAY II - NIGHT LIFE


Ulice plné svetiel, tá najlepšia zrmzlina, turista na turistovi, živá hudba a ešte živší umelci, biznis uprostred kamennej pešej zóny. O tom je Zakopane v noci.

Po dlhej túre z minulého článku nás nohy niesli už len akosi mechanicky a podvedome. No aj napriek spáleným čelám a červeným podkolienkam sme išli hýriť. Hrešiť v noci zmrzlinou a po niekoľkých metroch si vždy oddýchnuť na lavičke, ak sa vôbec uvoľnila. Turista zmorený Giewontom a celodennou túrou niekedy k voľnej lavičke ani nestihol pribehnúť. Story of my life. 
Tak ako boli ulice plné cez deň, tak boli aj v noci. Bary a reštaurácie lákali zákazníkov skvelými vôňami a živou hudbou, ktorá sa ozývala v uliciach a prelínala s konkurenčnými podnikmi. No bolo naozaj ťažké vôbec niekde nájsť voľné miesto. Ľudia doslova hodovali všade, kde sa len dalo. My sme sa poriadne prešli, nasávali nočnú atmosféru a ochutnali úžasnú zmrzlinu.


Počas našej nočnej prechádzky sme sa najviac pobavili na trojici mladých biznismenov. Žiaden stánok, tabuľka, nič. Len traja mladí muží a batoh pred nimi. A množstvo malých svetielkujúcich hračiek, ktoré ste si mohli natiahnuť a strielať do vzduchu. Vyleteli nad tie najvyššie budovy a potom sa pomaličky letmo spúšťali nadol ako malé padáčiky. Netrvalo to ani desať minút a väčšinu už predali. Trojica mladých mužov, ktorá si pred seba len postavila batoh, rozložila hračky a bolo. Následne keď sa okolo nich dav trošku vyprázdnil v pozadí sa tešili zo zárobku. Aj takto sa dá podnikať.


Páčili sa mi tiež pouliční umelci. Hrali, spievali, predvádzali svoj talent a bavili ľudí. Davy ľudí boli síce všade naokolo no doslova to tam žilo úžasnou atmosférou. V uliciach plných hudby a čarovných svetiel, vôní a farieb ma Zakopane dostalo po druhýkrát. Nádherná krajina, milí ľudia, ani to more mi nechýbalo. Síce to trvalo len chvíľu a na ďalší deň sme už cestovali domov, no zážitkov, pocitov a fotiek som si odniesla plnú náruč.

štvrtok, 20. augusta 2015

BREAK THE RULES

Kto povedal, že v lete nemôžete nosiť čiernu? A že tenisky k šatám nejdú. A k saku tiež nie. Pamätám si, ako malá som naozaj nerozumela tomu, keď si dievča dalo šaty a tenisky. Dnes si už na seba môžete dať čokoľvek. Trebárs aj vrece so štýlovým opaskom a farebnými teniskami. Aspoň u jedného človeka pochopenie nájdete a niekedy úplne stačí, ak ho nájdete sami v sebe. Móda je šialená. Je slobodná. Môžete čokoľvek. 


Easy glam



Skúste niekedy narušiť tradičné. Alebo si zvoliť svoje vlastné pohodlie. Skombinujte perly, veľké žiarivé doplnky s obyčajným svetrom a džínsami. Dostanú úplne nový nádych. A že listová kabelka patrí len k šatám? U mňa nie. Je malá, pohodlná, rada ju nosím aj ku kombinácii tenisky, džínsy, sako alebo svetrík. A ak máte odvahu a chuť, zdanlivý minimalizmus úžasne podčiarknete výrazným rúžom.

Comfort glam


Malé čierne rada rozbíjam opäť teniskami. U nás to často nevidím. Ako možnosť pohodlia, napríklad na párty idú skôr baleríny. Ono je to milé, no tými obyčajnými converskami tomu dodáte kúsok svojho bláznivého ja, skúšajúceho rôzne experimenty. Ku kombinácii, ktorá na prvý pohľad kričí chýbajú už len lodičky si úplne bez rozmyšľania dajte to, čo by ste zvyčajne nezvolili. Možno z toho vznikne zaujímavá novinka. Mne sa často stáva, že z toho čo som ako prvé vytiahla zo skrine vznikne napokon niečo celkom schopné . Móda je istý druh diela, ktoré nosíte na sebe. Niekedy aj obyčajné tričko a džínsy dokážete predať lepšie ako dáma vedľa, čo má super šaty a krásne lodičky, no necíti sa v nich dobre.

pondelok, 17. augusta 2015

WELEDA & BLOGGERS


Začať sobotné ráno koláčikom? Prečo nie.
No ešte presnejšie začalo vstávaním o štvrtej a cestovaním do našej veľkej Bratislavy. Keď mi prišla pozvánka na stretnutie so značkou Weleda, po chvíli šoku, nadšenia a stresu som si povedala áno. A už sa plánovalo, ako sa vôbec dostanem na svoj prvý blogerský meeting. Old school lístoček so všetkým spojmi a prestupmi splnil svoju povinnosť a už som sa neskôr predstavovala ako Cokinelle. S blogom, ktorý má krkolomný názov.

Privítali nás v príjemnom prostredí kaviarne Coffee House Laura, kde sa o nás celý čas výborne starali a hneď na úvod si nás všetky získali koláčikom. Dopraj ženám jedlo a sú tvoje. No nielen koláčikom ale aj milým prístupom, informáciami a skvelou prednáškou si nás zástupcovia Weledy a organizátorka Saška získali. O tejto značke som už počula, no ešte neskúšala. Sobota to zmenila na plnej čiare. Momentálne všetko testujem, nech pre vás môžem pripraviť článok. Aj teraz rozvoniavam jedným krémikom. Tie vône to úplne vyhrali, no o tom nabudúce.


Ako teda Weleda môže zvelebiť moju pleť? Nielen pleť ale aj čuchové zmysly. Weleda je čisto prírodná značka kozmetiky. Medzi takéto zaraďujeme aj napríklad Dr. Hauschka, o ktorej akurát tak viem, že je príšerne drahá. Zjavne má na to dôvod. Totiž proces výroby takýchto značiek je zložitejší a aj nákladný. No nie všetko čo má prírodné zložky je aj čisto prírodné. Stačí jedna zložka a kozmetika sa už zaraďuje medzi tú prírodnú. S prírodnými zložkami môžete u nás nájsť napríklad Yves Rocher, Alverde, neznamená to však, že sa chemikáliam a syntetickým zložkám vyhnete. No čo ma najviac prekvapilo boli značky ako Vichy alebo Avéne, Eucerin, ktoré sú založené akurát tak na veľkej reklame. Weleda vznikla v roku 1921 vo Švajčiarsku, kde ju vtedy založili Nemci. Jej znak predstavuje spoluprácu, dve osoby z ktorých jedna znázorňuje bolesť a druhá pomoc. Netestujú na zvieratách, zakladajú si na zdraví, snažia sa liečiť a podporovať prirodzené funkcie pokožky.

Počas kurzu nás previedli celým procesom výroby. Tá vyniká priam dokonalosťou a bezchybnou čistotou. Mňa zaujal najmä pôvod surovín. Pri ich nákupe sa podporuje fair trade - čiže férový obchod. Podporujú sa tým miestne poľnohospodárske podniky. Farmárom sa odoberá úroda určitých rastlín z čoho majú následne aj oni zisk. Majú dokonca zaplatených školiteľov, aby nepoužívali pesticídy. Levanduľa sa napríklad pestuje v Južnej Afrike, ruže v Turecku, citróny na Sicílii, mäta v Peru. Pri parfumácií a konzervácií kozmetických produktov sa značka takisto snaží postupovať prírodnejšou cestou. Na parfumáciu sa využívajú napríklad oleje. V niektorých produktoch sa vyskytuje aj alkohol, no len v kombinácii s inou zložkou, a tak nie je škodlivý. Je to najmä z toho dôvodu, že niektoré produkty z rastlín sa vo vode nerozpustia.


Celá filozofia značky mi jasne dala najavo, že o pleť a aj o celú pokožku tela sa treba starať. A to nielen rôznymi kozmetickými pomôckami ale aj stravou a pohybom. Weleda má svoju výrobňu obklopenú poliami rôznych rastlín o ktoré sa starajú aj kačice. Tieto zamestnankyne svojimi prirodzenými inštinktmi odstraňujú škodcov. Svoj podiel na tom má aj hmyz. V prírode to jednoducho funguje. Nič netreba naprogramovať, netreba dať impulz ani postrčiť tú kačičku, aha, slimák. Ona to vie a všetci to vedia s ňou. A prenos tejto prírody do našej kúpeľne alebo na tvár sa mi veľmi pozdáva. A aj to, že pre každú vekovú kategóriu majú určité rastlinky, a tak si ľahko môžete nájsť niečo pre seba. Dokonca aj obaly sú hliníkové, aby nenasávali vzduch a aby sa vám tak do obľúbeného produktu nedostali škodlivé látky.

Weleda mi sobotu úžasne spríjemnila. Zistila som, že môj orientačný zmysel nie je až taká katastrofa a že vesmír mi dokáže veci oplatiť niekedy neuveriteľnou rýchlosťou. Pretože keď som sa ráno predstavovala a hovorila o tom, ako rada behám, netušila som, že si o niekoľko hodín neskôr dám pohodičkový šprint na zastávku. Hnevá ma jedine to, že som musela odísť skôr, a tak som s babami nemohla viac poklebetiť. Okrem mňa Weledu celý čas voňali aj Kejmy, Laura, Ivka, Katka, Júlia a Monika. No boli ste skvelé a ja som veľmi rada, že som vás aspoň takto spoznala. Zároveň Welede ďakujem za túto možnosť.

A čo vy? Máte skúsenosti s prírodnou kozmetikou?

streda, 12. augusta 2015

ZAKOPANE DAY II - MOUNTAINS


A máme tu časť druhú. Dnes to bude o horách. O vysokohorskej turistike, ako na ňu chodiť nemáte a ako niektorí považujú sandálky za horský trend. Ten z vás však urobí akurát tak nebožtíka a nie módneho trendsettera. A aj o tom, že hodina v posilke je neporovnateľná s celým dňom na horách.

Druhý deň sme vstávali skoro a taxíkom, ku ktorému si nás zavolal sám taxikár, zákazník v Zakopanom je ako v bavlnke, sme sa vyviezli do Kuźnic. Tam štartujú lanovky, ktoré vás vyvezú až na Kasprov vrch. Keďže sme chceli spraviť túru cez celé Červené vrchy až na Giewont a ešte po vlastných zostúpiť dolu, rozhodli sme sa pre túto alternatívu, veď lanovkou sa človek nevozí každý deň. Bol to riadny zážitok. Vidieť pod sebou ihličnany a neskôr štíty hôr a skaly. Trošku ako na horskej dráhe s malými deťmi navôkol, pýtajúc sa či sa to neodtrhne. Na Kasprov vrch často chodia rodiny s celkom malými deťmi. Vyvezú sa hore a neskôr sa zvezú dolu. Na vrchu je dokonca reštaurácia, trošku sa prejdete a môžete ísť späť. Pre deti fajn ale inak to žiadna turistika nie je. Niektoré ženy tam idú dokonca v šatách a v sandálkach. Viď, moderný lenivý človek. No našlo sa aj pár nadšencov. Poriadneho turistu na horách spoznáš podľa topánok. O tom niet pochýb.


Ako som spomínala, podľa topánok. Nie, naozaj nechápem ľudí, respektíve aj niektoré ženy, ktoré si dajú sandále. Áno, sandále. A to nešli len lanovkou tam a späť. Ale normálne som ich stretávala po ceste cez všelijaké skaly a nebezpečné úseky, na ktorých stačí trošku šľapnúť mimo alebo sa delikátne šmyknúť a bum dolu dolinou. Naozaj by som to neriskovala. Nebol to výletík na kopce. Chvíľami mi nebolo všetko jedno, hlavne na Giewonte a ešte aj tam boli dámy v teniskách v akých ja chodím von do mesta. Vyskytli sa aj Conversy, čo už fakt vôbec nechápem pretože sa v nich musí neskutočne šmýkať. Keď už chcete ísť na hory, obuv je základ. Je to úplne iný pocit keď máte pevnú nohu a poriadnu podrážku. Keď sa držíte reťaze a máte stúpiť na miniatúrny výbežok z hladkej skaly, ďakujete svojmu shopaholickému ja, že si niekedy namiesto lodičiek zvolilo turistické vibramy.


Z Kasprovho bolo vidieť aj náš slovenský Kriváň. Typicky zakrivený a ľahko rozpoznateľný.


Cez dlhé hrebene Červených vrchov sme smerovali až ku Giewontu. Zdá sa to celkom fajn, no raz to bolo hore, raz dole, raz cez skaly a tak stále dokola. Rýchlejším tempom sa to dá zvládnuť aj za kratší čas, ktorý je väčšinou napísaný na tabuliach. Ale s tými úžasnými výhľadmi a s tým krásnym počasím, to rýchlo jednoducho nešlo.


Šup, cez Červené vrchy sme sa dostali na Kopu Kondracku, ktorá má 2005 m.n.m a pri stúpaní na ňu som myslela, že to hádam ani nedám. Slnko sa rozhodlo páliť práve najviac a ja som len v tempe prekladala nohu cez nohu a nohu cez nohu, pretože keby zastavím už sa asi nepohnem. A celkom hore ma šľahol do tváre krásny svieži studený vzduch a ja som bola happy, konečne som naozaj tu a už len cvak všetko a všetkých naokolo. Mám pocit, že práve na tejto kope, ktorá naozaj vyzerá ako len nejaká navŕšená kopa, ma to slnko spálilo. Pekne podľa všetkého čo som mala na sebe. Ešte dnes si nosím na lýtkach dvadsaťštvorhodinové trvácne podkolienky. Trošku už vybledli, no v ten večer v Zakopanom ste podľa červených podkolienok hneď vedeli, kde ľudia strávili svoj deň. Paradoxne, sme si opaľovací krém nosili celý deň so sebou.


Netuším, kto si, ale ľahol si si priam esteticky! Neustále skvelé počasie a neustále perfektné výhľady.


Môj turistický outfit bola chodiaca reklama na Lidl - Esmara. Maximálna spokojnosť, pohodlie, pot sa odvádzal tak ako sa mal a ja môžem len odporučiť. Hádam o tom ešte bude článok, pretože športové veci už nakupujem len tam.


Neskôr po zostupe z Kondrackej kopy v horskom sedle sme boli so sestrou už pevne rozhodnuté, že bez Giewontu nechceme odísť. A tak v smere šípky hor sa na ten hrôzostrašný kopec, týčiaci sa nad všetkým.


A že hrôzostrašný naozaj bol. V nohách sme už mali niekoľko hodín z Kasprovho vrchu cez Červené vrchy na Kondracku kopu, z nej dlhý prudký zostup do sedla a ešte zo sedla na Giewont. Nohy sa už cítili totálne vypnuté. Jednoducho len šli ďalej. Pretože sme si od nášho príchodu do Zakopaneho hovorili ako vyjdeme na Giewont a ako chceme aspoň fotku, že aha, tu sme boli aj my, pozbierali sme poslednú energiu a štýlom nezastavujem, máme zpoždění a keby sme zastavili už sa nepohnem nikam, sme si ráznym krokom vykračovali hore. No ako sme si mysleli, že to šikovne zvládneme, tak nám aj dav ľudí treskol do tváre, že nie. Giewont je totiž známy tým, že sa na ňom čaká. Čaká ešte viac ako v radoch v Lidli alebo v Tescu, alebo kde chcete a kde čakávate. Ako na obed v škole, alebo na študijnom oddelení. Čakáte na výstup na štít s krížom týčiacim sa vysoko do nebies. A čakáte a čakáte. Seriózne bez žiadnych príkras, čakali sme asi 40 minút na to, aby sme si mohli neskôr zanadávať na reťaziach.


Giewont je nebezpečný, strmý, jeden krok vedľa a nechcete vedieť ako by to mohlo dpoadnúť. Presne tu som ďakovala za svoju obuv a nechápala ľudí v sandáloch, Converskách, ľahkých tenisôčkách, ktorí sa predomnou driapali na strmé, hladké skaly. V nich bola vbitá len reťaz, a to vás na tej skale reálne držalo. Plus vaše nohy a ruky. Chvíľami som bola skoro vo vodorovnej polohe prilepená o skalu a doslova sme liezli na štít. Ono sa to ani opísať nedá, kto zažil Giewont ten vie. Dokonca aj ten názov má celkom hrôzostrašný, so sestrou sme sa zhodli, že taký názov Zelená hora, by mu asi neprospel. Ešte jedna vec ma prekvapila, a to, že tam boli asi päť ročné deti. Vážne, malé deti, ktoré liezli s nami, alebo si ich skôr rodičia snažili podávať alebo ich pozdvihnúť. Nikdy by som tam také malé dieťa nepustila. A to vôbec nepreháňam. Keď už sme sa vydriapali na štít, hádajte, čo nás čakalo.


Rady. Opäť sme čakali v rade, neschopné sa ani len pohnúť, pretože to tam bolo všade strmé, úzke, samé skaly. Úžasný výhľad, no boli sme vysoko na úzkom štíte a bolo nás tam neskutočne veľa. Stáli ste na kameni a hneď vedľa vás bola strmá kolmá priepasť.


Síce to tu vyzerá ako na nejakej pláži, no naozaj toto je štít Giewontu, kde sa čaká na ďalší nebezpečný zostup po reťaziach dolu.


Sedíš na Giewonte a čakáš kým sa dostaneš dolu. Cesta hore je jednosmerná, presne vyznačená, ak sa dostanete do polky a rozmyslíte si to, niet cesty späť. Musíš si to už vyliezť a potom zase zliezť. Najprv si počkáš, samozrejme. No verte mi, za ten zážitok to stálo, aj to čakanie za to stálo, aj to, že nám došla voda a báli sme sa o vlastný život a hydratáciu, aj napriek tomu to stálo za to. Aj za to, že som cestou dolu už ani necítila nohy. Zostúpili sme z Giewontu do sedla a neskôr zo sedla nás čakala ešte celá cesta dolu, ktorú sme predtým absolvovali na lanovke. Dolu sa však už šlo celkom rýchlo. Cestou sme si nabrali vodu v horskom potôčiku, úžasne chutnú a studenú. Asi v polke cesty je chata, kde ľudia môžu načerpať nové sily, kúpiť si nejaké jedlo, oddýchnuť si a potom pokračovať ešte ďalej cez Tatranský národný park zase do Kuźnic. Až na chate sme si všimli info o Giewonte. Tento kopec má na svedomí najviac obetí v Tatrách. A ak sa náhodou blíži dážď alebo búrka, Giewontu sa vyhýbajte. Takto hrôzostrašne na nás civeli tie slová a my sme boli opäť happy, že to čítame až teraz. Bol to adrenalín a bolo to úžasné. Vyskúšať si reťaze a trošku lezenia bolo skvelé a aj keď som už celkom dolu v Kuźniciach po rovinke kráčala ako malá našuchorené kačička, neschopná sadnúť si a zastaviť, zase opakujem, stálo to za to! 


Tu sa zase čaká na lanovky, fotila som si už po zostupe, ľudí v šľapkách, ktorí idú len na výlet lanovkou a späť. Nie, vy nebudete mať chôdzu a lá kačiatko.


Na záver dnešného článku - krásna laň. Ukázala sa nám blízko pri ceste, kadiaľ sa premávali autá a ľudia. Bola to časť TNP, vyhradená na prechádzku so sprievodcom. Zrejme im utiekla kúsok ďalej za chutnou zeleňou. Nuž, Zakopane. Čistá príroda.

A tu už článok ukončím. Aj tak je už dosť dlhý. Po kačičkovskom príchode do nášho ubytovania sme si dali sprchu, trošku oddychu a neskôr sme sa šli pozrieť na nočný život. Keďže v poľskom Zakopanom to žije dňom aj nocou, a to sme si nechceli nechať ujsť. Niekoľko fotiek a pokračovanie druhého dňa vám ukážem zase nabudúce. :)